Keď som chodila na základnú školu, vždy som uvítala príležitosť spať niekde inde ako doma. Malo to pre mňa neuveriteľné čaro. Raz som mohla prenocovať u kamarátky. Bol to naozajstný sviatok pre nás pre obe. Jej mama nám pripravila na večeru niečo, čo som naozaj nemusela, ale s radosťou som to zjedla a ešte si vyžiadala dupľu. U cudzích totiž akosi chutí viac, tak to majú všetky deti, čo svet svetom stojí.

Aj ja chcem

Ale to, čo ma vtedy naozaj nadchlo, bola poschodova postel. Už od začiatku návštevy som sa nemohla dočkať chvíle, kedy ju konečne vyskúšam. Hore som vyliezla len na skúšku, spať som sa tam obávala, zato kamarátka tam bola zvyknutá. Keď sa konečne zotmelo, zaliezli sme do voňavých perín a rozprávali sme sa hádam až do polnoci. Ona mala chvíľami zvesenú hlavu dolu smerom ku mne, ja som zas chvíľami vyliezla za ňou, pripadalo nám to ohromne zábavné. Doma som potom neustále vyžadovala kúpu poschodovej postele, bohužiaľ márne. A preto dnes, keď aj ja mám vlastné deti, rozhodla som sa im toto dobrodružné lôžko kúpiť. Už nemusí byť taká strohá ako za čias môjho detstva, preto som im vybrala krásne farebnú a so šmykľavkou. Splnila som im svoj detský sen.

Doma dobre, u kamarátky lepšie
5 (100%)1